Farnosť sv. Cyrila a Metoda | Kazeň biskupa Jozefa Haľku

Kazeň biskupa Jozefa Hal'ku pri príležitosti oslavy 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Slovensko

Milý pán farár, drahí spolubratia kňazi, milý pán diakon, vážení už oslovení vzácni hostia, bratia a sestry.

Keď čítame sväté evanjelium, máme mnohokrát tendenciu vnímať ho ako opis niečoho, čo sa stalo veľmi dávno. Dokonca vieme priamo povedať pred dvetísic rokmi. A je to naozaj do istej miery pravda, pretože to čo sme práve prečítali bolo napísané pred dvetisíc rokmi a vyslovené pred dvetisíc rokmi, niekoľko tisíc kilometrov odtiaľto. Ale po Ježišovom zmŕtvychvstaní sa jeho slová vymaňujú zo zovretia konkretného času a konkretného priestoru a stávajú sa univerzálnou modelovou situáciou, ktorá nás ma a chce osloviť, ktorá sa nás ma a chce dotknúť v hĺbke srdca. Že toto slovo má moc, toho dôkazom je situácia, v ktorej sa práve nachádzame, prišli sme ako pokrstení ľudia so záujmom počúvať Božie slovo s vnútornou, duchovnou bázňou, prijímať eucharistiu, vytvárať spoločenstvo.

Ježiš pred dvetisíc rokmi, niekoľko tisíc kilometrov odtiaľto povedal svojím učeníkom: Choďte do celého sveta, choďte k všetkým národom, učte ich a krstite v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. A my ľudia v 21. storočí sme pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Sme ako tí, ktorí sú vyúčení, ktorí poznajú obsah evanjelia.

Bratia a sestry, to, že ste sem prišli, to, že sme sem prišli, aby sme sa klaňali Pánovi, je živým, nepopierateľným dôkazom moci Božieho slova. Moci Ježišovho príkazu. Je dôležité si uvedomiť ako to asi môže vnímať niekto čiste ľudskými kritériami. Kdesi vo vzdialenom kúte nesmierneho päťdesiat až osemdesiat milionového rimského impéria hovorí jeden muž dvanástim: Choďte, učte všetky národy, krstite ich. Čiste ľudsky vzaté niekto by povedal: Ale to je púha megalománia, jak sa to môže podariť?

Lenže tie slová hovoril Boží Syn. Tie slová, to povolanie, to poslanie povedal Ježiš Kristus, Boží Syn. A nepovedal to len pred dvetísic rokmi, ale cez dvetísic rokov, cez živé slovo, cez živé evanjelium ho povedal, ho hovoril, túto výzvu, toto poslanie, toto povolanie všetkým ľuďom všetkých čias. Aby sa duchovná štafeta viery, viery živej, viery žitej odovzdávala z pokolenia na pokolenie.

Niekedy sa hovorí: Viera Slovákov je len taká tradičná. NO MOMENT, moment ak sa niečo vie stať živou tradíciou, ak je to viera odovzdávaná z pokolenia na pokolenie, tak to nie je LEN tradičná ale AŽ tradičná, pretože je to jasná, duchovná línia, že každá tá generácia odovzdala tú vieru takým spôsobom, že tá nasledujúca generácia ju dokázala prijať živo, teda do svojho života, do svojho myslenia, do svojho cítenia, do svojích postojov a do svojích vzťahov. To nie je len tradičná viera, to je viera, ktorá v tradícii vždy v určitom momente musela byť živo prijatá, aby mohla byť účinne odovzdaná. V týchto súvislostiach sme samozrejme veľmi vďační všetkým tým ľuďom v našom duchovnom rodokmeni, ktorí nejakým osobitným spôsobom prispeli k tomu, že ten duchovný impulz pre prehĺbenie viery bol účinný, bol hĺboký, zasahoval srdce.

Už všetci viete, že mierím v súvislosti s našim dnešným slávením na našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, dokonca hovorím tieto slová s určitým chvením preto, že tu máme na oltári relikvie, ostatky sv. Cyrila v takej veľmi symbolickej konštelácii. Možno vás prekvapuje, že vidíte dva relikviáre. V obidvoch je časť relikvie kosti z tela sv. Konštantína – Cyrila. Jedna z týchto relikvii je tu doma, bola tu a zostáva tu. Druhá relikvia v tom sklenom relikviári, putuje už takmer 3 týždne lietadlami, autami a pešo, aby návštívila až do 11. septembra rôzne slovenské komunity na území Kanady a Spojených štátov.

Bratia a sestry je to symbolické, pretože Cyril nás v tejto konštelácii sv. Cyril nás učí: Chcem byť medzi vami doma a zároveň nás učí ste pútnici ako ja. Práve tým, že chcem byť medzi vami doma, že vám chcem odovzdať vašim jazykom, spôsobom blízkym vášmu srdcu, vášmu mysleniu, vášmu cíteniu, vášmu vnímaniu, chcem, aby ste cez toto slovo pochopili, že ste pútnikmi ako ja do nebeskej vlasti.

Samozrejme vynára sa otázka, mohla by byť položená, z ktorej časti tela sú tieto častice, tieto posvätné častice relikvie, z ktorej čast tela sv. Konštantína Cyrila. Je to kúsok z nohy, alebo azda ruky, alebo azda je to úlomok z hlavy, z lebky sv. Cyrila. No ak je to úlomok z nôh svätého vierozvestcu, tak sú to tie nohy, ktoré napriek všetkej únave, bolesti a chorobe vykročili do strednej Európy. Obetovali sa kráčajúc, putujúc, nesúc slovo.

Na tomto obraze, na tejto strane drží apoštol svätý Cyril v ruke alebo sv. Metod o obidvoch to platí, že majú v rukách text, kde je napísané Božie Slovo. Tie nohy, ktoré vykročili, vykročili, aby niesli niečo obsažné.

Sv. Cyril sa nás pýta, kam kráčajú vaše nohy? Sú to nohy pútnika, ktorý vie, že v každej chvíli svojho života je dôležité myslieť kam smeruje tými svojími nohami, tým svojím každodenným kráčaním? Idú tvoje nohy konať dobro? Idú tvoje nohy tam, kde treba priniesť slovo? Slovo, ktoré buduje, slovo, ktoré prehĺbuje, slovo, ktoré posväcuje, slovo, ktoré je pozítivne, nie negatívne, ktoré rúca, ohovára, atď...Alebo slovo, ktoré buduje.

Je to možno úlomok, možno častica z ruky sv. Cyrila, tej ruky, alebo tých rúk, ktoré prvýkrát písali posvätné znaky abecedy, hlaholiky zostavenej z troch významných symbolov kruhu, trojholníka a kríža. Dokonca prvé písmeno je kríž, ako keby malo byť povedané: Beda by mi bolo, keby sme čokoľvek hlásali aj pomocou týchto znakov a z ich slov a z ich viet ak nie Ježiša Krista a to ukrižovaného, ako to povedal svätý apoštol Pavol. Naše slová, naše vyjadrovanie, teda to, čo vyžarujeme zo seba, keď hovoríme, obsahujú to, čoho posolstvom je kríž, kruh a trojholník. Kríž je totiž symbolom obetavej lásky, odpúšťajúcej lásky. Je to atmosféra kríža zakódovaná do atmosféry našich slov? A je do atmosféry našich slov zakódované to, čo vyjadruje trojholník? A síce svätú trojicu? Svätú trojicu, ktorá je základom všetkého a je spoločenstvom lásky? A je výzvou budovať spoločenstvo lásky v každej jednej komunite. Prinajmenšom dva znaky hlaholiky sú kombináciou takéhoto trojholníka, ktorý je vnorený do kruhu. Kruh ako uzavretá plocha symbolizuje časnosť, čas. A kruh samotný, ktorý nemá koniec, je symbolom večnosti. Práve Ježiš Kristus, ktorý sa stal človekom, je ten kontaktný bod, osoba, cez ktorú sme prijali krst, spoločenstvo trojice, ktorú symbolizuje ten trojholník zakodovaný do hlaholiky a my všetci sme boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Boh vstúpil do dejín, do času, do časopriestoru, aby nás viedol, preto je tam aj ten kruh. A preto sú písmena kombinované z týchto troch znakov.

Sv. Cyril sa nás pýta, Ja som svojou rukou a svojou duchovnou aj intelektuálnou kreativitou vytvoril takú abecedu pre vás, aby to neboli púhe znaky, ale aby tie znaky boli zároveň symbolmi niečoho, čo vás presahuje, ale práve preto, že vás to presahuje, vás to zasahuje v hĺbke vašej duše. A nielen dosahuje, ale zasahuje. Presahuje, dosahuje, zasahuje.

A možno je to častica z hlavy sv. Cyrila. Z hlavy, v ktorej sa zrodila myšlienka vytvoriť túto abecedu, ktorá je geniálnym výrazom nielen lingvistickej, ale aj kultúrnej a spoločenskej empatie, pretože on sa najprv započúva do toho ako rozprávajú, ako sa vyjadrujú, aké hlásky, samohlásky, spoluhlásky vyslovujú títo ľudia a potom im ušil na mieru abecedu, ktorou bolo možné zapísať jazyk, akým hovoria a potom v tomto jazyku a týmito znakmi im ponúkol slovo. Slovo s veľkým „S“ – Slovo Božie, evanjelium.

Sv. Cyril sa nás tu reprezentovaný časticou svojho tela pýta? Dokážete sa vcítiť z lásky plnej empatii do myslenia, cítenia, prežívania druhých ľudí? Dokážete pochopiť jazyk, ktorým hovoria? Nie v zmysle čiste jazykovednom, ale duchovnom, spirituálnom, psychologickom, lebo len vtedy, keď sa vzájomne vcítime, budeme sa snažiť vcítiť do toho ako hovoríme, v dobrej viere, že každý chce povedať pravdu, každý chce vyjadriť dobro, len vtedy vytvoríme medzi našimi srdciami mosty.

Sv. Cyril nás to učí, neprišiel iným jazykom hovoriť k tým, ku ktorým bol pozvaný, ale chcel k nim prehovoriť zrozumiteľnou rečou lásky, ktorá sa dokonca môže prejaviť takýmto spôsobom, ktorý potom oslovuje aj na úrovni intelektuálnej, aj na úrovni kultúrnej, aj na úrovni spoločnosti a spoločenstva. A to všetko preto, lebo Ježiš Kristus, ktorý povedal: Choďte do celého sveta, učte všetky národy a krstite ich v menen Otca i Syna i Ducha Svätého, trojholník, aby dokázali prijať, žiť, realizovať Kristov kríž, aby dokázali svoju časnosť, svoj časopriestor naplniť láskou a tak smerovali a to je ten kruh do večnosti.

Ale viete, čo je naúžasnejšou správou dnešného dňa? Že ten istý živý a prítomný Ježiš Kristus, ktorého prijímali svätí bratia Cyril a Metod je medzi nami.

Aké krásne bude, keď v prítomnosti relíkvii sv. Cyrila koncelebranti budeme spoločne odriekať s posvätnou úctou slová Eucharistického premenenia. Toto je moje telo, toto je moja krv. To je ten moment, keď sa ten trojholník vnára do toho kruhu, keď sa z vôle Otca, z moci Ducha, Syn stáva prítomným, aby potom, keď vám ho zdvihneme pred oči, ste povedali tie štyri osudové písmena. AMEN, a tým urobíme našim svätým patrónom obrovskú radosť, lebo sa otvárame Ježišovi Kristovi.

Dnes prežívame nielen to čo bolo, keď vzdávame vďaky za veľkých duchov v rodokmeni nášho národa, kde nielen s nádejou pozeráme do budúcnosti, že tá živá tradícia bude vždy živá a nikdy sa nestratí, nezanikne, neotupie, ale čo je priam fascinujúce a človek sa chveje, keď to hovorí, že tu a teraz, v túto nedeľu, v tejto chvíli, o 11. hodín 10 minút a za niekoľko minút bude živý Kristus, nie nejaká vyblednutá demoverzia Ježiša Krista, ale skutočný, prítomný, živý, zmŕtvychvstalý, víťazný Kristus sa dotkne nášho srdca. On, ktorý hovorí, bezo mňa nemôžete urobiť nič, ale so mnou môžete urobiť veľa, so mnou môžete držať, odovzdávať túto živú tradíciu, so mnou môžete budovať mosty, ktoré premosťujú všetko ak pozvete k budovaniu týchto mostov mňa, pretože ja som vybudoval most, otvoril na kríži a v prázdnom hrobe ako zmŕtvychvstalý most medzi nebom a zemou.

Skúsme všetko to, čo sa bude odohrávať v nasledujúcich chvíľach prežiť ako tí, ktorí veríme živou vierou v prítomnosť Kráľa Kráľov, skrze ktorého bolo všetko stvorené a skrze ktorého môže byť všetko stvorené, obnovené, povedzme to moderne, reštartované preto, aby sme s veľkým vnútorným nasadením vykročili, my ľudia prítomnosti s konštruktívnym prístupom k budúcnosti.

Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.