EnglishTV Lux - Rozhovor s otcom Vaňom
Osobný príbeh v skratke ...
Pochádzam z východného Slovenska, zo Sabinova, blízkosti Prešova, z košickej diecézy. Moje pôsobenie je v rožňavskej diecéze, moja diecéza domáca, kde som bol vysvätený je Rožňava. Vysvätil ma už nebohý Monsignor Eduard Kojnok v roku 1991. Od tejto doby pôsobil som vo farnostiach tejto diecézy. Prvá moja farnosť, kaplánka bola Breznička pri Poltári, kde som bol kaplánom, kde spolu sme mali okolo 30 dedín, čo bola veľká a teraz v dnešnej dobe je z toho už 5 farností. Potom som pôsobil v Jesenskom na maďarských hraniciach a po mojom pôsobení v Jesenskom – 3 roky, som bol v Margecanoch na východe 2 roky, odkiaľ vlastne z tohoto miesta som odišiel tu do Kanady, aby som pracoval medzi Slovákmi.
Súčasné zaradenie ...
Tak nachádzame sa teraz v kostole sv. Cyrila a Metoda v Mississauge na predmestí Toronta. Tento kostol je novým kostolom, bol postavený v roku 1996. Presunul sa z downtown, alebo zo stredu mesta Toronta, kde dôvodom presunu bolo to, že bolo málo priestorového miesta na parkovanie a bolo to vzdialené, pretože ľudia sa už presúvali viacej na okraj Toronta, do Mississaugy a potom do ďalšieho mesta Oakville. Tak to bolo takým dôvodom, prečo vlastne tento kostol, ktorý bol v strede mesta Toronto sa predal a začalo sa hľadať nové miesto na postavenie tohto nového kostola. Tento nový kostol je postavený, situovaný tak do stredu medzi Etobicoke, alebo začiatok Toronta a Oakville a Burlington, odkiaľ najviac ľudí prichádza do tohto kostola, alebo kde bývajú. Myšlienka, ktorú aspoň čo ja som počul a porozumel, preto ho postavili, aby naozaj bol v strede, aby ľudia mohli prichádzať a hlavne mladé rodiny, ktoré sa sťahujú, aby mali bližšie do kostola. V okolí tohto kostola býva iba pár slovenských rodín. Nie je to oblasť, kde sú Slováci sústredení, ale naozaj tu prichádzajú ľudia na nedeľné sv. omše zo vzdialenosti až 60 km. A je to obdivuhodné, a ja vždy mám taký vnútorný hrejivý pocit, že tí ľudia chcú prísť, a chcú byť v tomto spoločenstve a za to im patrí vďaka a za to obdivujem týchto ľudí, že majú kostol 5 minút pešo a predsa prídu aby vytvorili to spoločenstvo, aby podporili túto farnosť, aby vytvorili spoločenstvo Slovákov žijúcich tu v okoli Toronta.
Naša vizia určite nie je len tá kultúrna, slovenská, ale zaiste je vizia aj duchovná, to znamená, sústrediť, ponúknuť ten duchovný život, ponúknuť nielen sviatosti tým, že som Slovák, prichádzam sem, chcem byť pokrstený, ale naozaj cítiť vo vnútri, že toto spoločenstvo a ľudia s ktorými sa stretávame chceme vytvoriť tú cestu, ktorá nás bude viesť bližšie k Bohu.
Tento rok, je rokom Cyrila a Metoda, rokom viery a práve cez tento rok viery chceme tak viac pripodobniť, ukázať a vyzdvihnúť aj život sv. Cyrila a Metoda, ale určite prispôsobiť a ukázať tento život, ktorý žijú ľudia dnes, ten praktický, kresťanský život, to znamená, nie podľa nejakej šablony, ale podľa vnútra, to čo človek prežíva, to čo cíti v spojitosti s Bohom. A toto je pre mňa taká výzva aj v príhovoroch, v tom aby sme pocítili vnútornú prítomnosť Boha. Toto čo je veľkou otázkou, ktorú si často dávame: Kde je Boh? Hľadáme ho všade, ale nehľadáme ho sami v sebe.
A toto je taká výzva aj pre mňa, ale určite aj pre veriacich, pre ľudí, s ktorými sa stretávame, aby sme nachádzali Boha vo svojom srdci, aby aj tento rok viery, ktorý prežívame, aby nebol len označený rokom viery, ale aby sme našli tú vieru vo svojom srdci, aby sme nielen verili v Boha, ale verili Bohu, slovu, ktoré nám zanechal, ktoré nám dáva, ktoré nás posilňuje a vedie nás ďalej v našom kresťanskom živote.
Životné motto:
Určite pre mňa takou myšlienkou, ktorá je a ktorá je veľmi taká hlboká v mojou srdci, je tá, ktorú som mal na primičnom obrázku: že jeden polieva, jeden sadí, ale Boh dáva vzrast, a toto ma tak oslovilo aj pri takom rozhodnutí, povedzme ísť tu do Kanady, ísť tu povedzme aj medzi Slovákov. Vždy som mal takú túžbu ísť do zahraničia, bola to taká moja vnútorná túžba, ale vtedy zo začiatku to nebolo možné, ale potom bola taká príležitosť ísť do zahraničia, tak som sa prihlásil a som išiel. A to bolo takou cestou, ktorú som videl, že naozaj človek môže niečo dať, ale ten vzrast dáva Boh a toto sadenie a polievanie, to práve je to, čo mi naozaj a ponúka, alebo pohýňa ďalej, čo mi ponúka taký obzor rozvoj, toho čo je takým dôležitým v živote kňaza. A zaiste že život kňaza, tak ako aj ľudia povedia, nie je ľahký, je ťažký, možno nie z tej pozície hľadania niečoho, ale z pozície dávania a tá pozícia dávania je to, čo vychádza z nás. Ja som, možem taký prípad raz povedať, v takej ťažkosti, alebo takú ťažkosť, ktorú som mal, som povedal: OK, že by som aj odišiel z týchto priestorov, z tohto miesta a vrátil sa naspäť na Slovensko, ale jedna veriaca mi vraví, že je jednoducho byť kňazom tam, kde to už všetko funguje, ale keď už prídu problémy, potom mnohokrát my odskakujeme. A toto ma tak veľmi oslovilo a povzbudilo, že naozaj zase sa vrátiť k myšlienke a k tomu citátu:
Boh dáva vzrast, čiže my sme tí, ktorí máme priniesť Jeho slovo a toto mňa ponúka alebo pohýňa ďalej, ponúka dnes z mojho vnútra mojim veriacim. Slovo ktoré počúvame, slovo, ktoré čítame, ktoré je živé a naozaj ten vzrast čakáme, aby Boh tento vzrast dal človeku, to znamená, aby človerk pocítil jeho prítomnosť , jeho zaklopanie na srdce.
Ja som raz čítal takú myšlienku, ktorú pápež František povedal, že Kristus klope nielen zvonku na srdce ale zvnútra, že chce výjsť z nášho vnútra, to znamená, aby sme sa mu otvorili, aby sme tú vieru, ktorú prežívame v spojení s ním, naozaj Krista ukázali zmřtvychvstalého, ktorého my nosíme vo svojom srdci, ale podľa ktorého aj my chceme žiť.
